Sizyfos

Patril k tým praobyvateľom zeme, ktorí sa mohli prizerať na prvé činy bohov. Bol synom aiolského kráľa Aiola a jeho ženy Enarety. Sizyfovou manželkou bola jedna z Atlantových dcér – Meropé. Mal s ňou syna Glauka, ktorý sa stal otcom hrdinu Bellerofonta.

Sizyfos býval v Efyre, v tých končinách Isthmu, kde mal v budúcnosti vyrásť Korint, za ktorého zakladateľa bol považovaný. Sizyfos bol najľstivejší zo všetkých ľudí. Prekonal aj majstra – zlodeja, Hermovho syna, Autolyka, ktorý mu kradol dobytok. Sizyfos aj Autolykos pásli svoje stáda na rozsiahlom území medzi Parnasom a Isthmom. Sizyfos však spozoroval, že jeho stáda sa stenčujú, kým Autolykove stále rastú. Zlodeja usvedčil pomocou značiek, ktoré vyrezal do kopýt zvierat. Autolykos si vážil, že ho Sizyfos dokázal preľstiť a uzavrel s ním pohostinné priateľstvo. Nie je celkom jasné, či Sizyfos zneužil pohostinnosť a zviedol Autolykovu dcéru Antikleiu, alebo to bol Autolykov nápad, že mu ponúkol svoju dcéru, aby splodili chytráka nad chytrákov. V každom prípade sa však Antikleia stala matkou Odyssea (Laertés požiadal o jej ruku, až keď už bola tehotná).

Ak sa chcel niekto z Fliunta, mesta skrytého za vysokými horami vo vnútrozemí, dostať k Sarónskemu zálivu, mohol byť ľahko spozorovaný z vysokej skaly, ktorú neskôr pomenovali Akrokorinthos. To sa prihodilo Diovi. Z Fliunta uniesol Aiginu, dcéru riečneho boha Asópa. Asópos hľadal dcéru a dostal sa k Sizyfovi. Sizyfos o nej vedel, nič však neprezradil, kým pre neho na pokyn riečneho boha nevytryskol hore zo skaly večný prameň Peiréné. (Hlboká studňa je dnes to jediné, čo sa tam zo staroveku zachovalo.) Za túto cenu prezradil Sisyfos únoscu. Privolal však na seba Diov hnev. 

Zeus za ním poslal boha smrti Thanata. Aj jeho spozoroval Sizyfos včas, Thanata preľstil a spútal. Od tej chvíle nikto na zemi neumieral a až boh vojny Arés Thanata oslobodil a  Sizyfa mu odovzdal. Ten však ešte pred odchodom do podsvetia nariadil manželke, aby tam neposielala žiadne obety. V podsvetí následne obalamutil Persefonu, aby ho prepustila na zem kvôli obnove prúdu obetných darov – mäsa a krvi obetných zvierat. Tak sa Sizyfos rozlúčil s Hadovým sídlom so sľubom, že sa o tri dni vráti. Svoj sľub, samozrejme, nedodržal a až boh Hermés ho znovu dopravil do podsvetia. U Homéra čítame, že zomrel zoslabnutý vysokým vekom. Je vraj pochovaný na Isthme. 

V podsvetí postihol Sizyfa krutý trest za jeho úskoky a pochybnosti o autorite bohov. Večne tam valí pred sebou balvan, zapretý doň zo všetkých síl rukami i nohami, na vysokú horu. Keď ho už-už hodlá prevaliť cez vrch, balvan sa vždy zrúti späť pod vrch do doliny. Vázové maľby znázorňujú vrchol hory, ktorá vyzerá ako skala Akrokorinthu. Je to práca ťažká a bezúčelná, ale aj ohlupujúca, pretože pri nej nepomôže nijaká lesť či dôvtip.

Použitá literatúra:

Kerényi, Karl: Mytologie Řeků I. Příběhy bohů a lidí. Praha: OIKOYMENH 1996. 247 s.  ISBN 80-86005-14-3

Kerényi, Karl: Mytologie Řeků II. Příběhy héróů. Praha: OIKOYMENH 1998. 349 s.  ISBN 80-86005-00-3

Vidman, Ladislav: Od Olympu k Panteonu. Praha: Vyšehrad 1997. 2. vyd. 229 s. ISBN 80-7021-221-7

Zamarovský, Vojtech: Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava: Mladé letá 1980. 2. dopl. vyd. 487 s.