Frixos a Hellé

Boli deťmi kráľa Athamanta, ktorý založil mesto Halos v Thessálii. V Thessálii sa rozprávalo, že k Athamantovi prišla bohyňa Nefelé (Oblak) a zvolila si ho za manžela. Porodila mu dve deti – Frixa a Hellu. Kráľ však na bohyňu zanevrel a vzal si pozemskú ženu, dcéru thébskeho kráľa Kadma, Inó. Nefelé sa vrátila na oblohu a potrestala celú zem suchom. Athamas vyslal poslov do delfskej veštiarne, aby sa dozvedel, čo robiť.

Príbeh sa však rozprával aj tak, že príčinou neúrody bola samotná kráľovná Inó, ktorá nahovorila ženy v krajine, aby potajomky upražili osivo. Potom vraj podplatila poslov vyslaných do Delf, aby sa vrátili s odkazom, že je pre záchranu krajiny nevyhnutné obetovať Nefeline deti.

Athamas sa po ťažkom rozhodovaní odhodlal deti obetovať, Zeus im však poslal na pomoc barana so zlatým rúnom. Podľa niektorých rozprávaní poslala barana priamo Nefelé. Deti baranovi vysadli na chrbát a letiac zamierili do ďalekej Kolchidy na východe.

Hellé sa ale dostala len k morskej úžine, ktorá oddeľuje Európu od Malej Ázie a dnes je známa ako Dardanely. V staroveku sa nazývala Helléspontos = Hellino more, pretože sem Hellé spadla z chrbta barana. Boli to jej zásnuby s Poseidónom, ako naznačovali maľby.

Frixovi baran dohováral, aby sa nenakláňal a dodával mu odvahu, až napokon dorazili do Kolchidy, zeme Aiéta, Héliovho syna, ktorý ho pohostinne prijal a dal mu za manželku svoju dcéru Chalkiopé. Baran bol od samého začiatku určený za obeť a Frixos ho obetoval Diovi Fyxiovi, záchrancovi utečencov. Zlaté rúno potom daroval kráľovi Aiétovi. Rúno zavesili v Areovej svätyni na dub.

Kvôli zlatému rúnu podnikol cestu do Kolchidy Iasón s Argonautmi, ale to sa prihodilo až po Frixovej smrti.

Pompejská freska z polovice 1. storočia

Použitá literatúra:

Kerényi, Karl: Mytologie Řeků I. Příběhy bohů a lidí. Praha: OIKOYMENH 1996. 247 s.  ISBN 80-86005-14-3

Kerényi, Karl: Mytologie Řeků II. Příběhy héróů. Praha: OIKOYMENH 1998. 349 s.  ISBN 80-86005-00-3

Vidman, Ladislav: Od Olympu k Panteonu. Praha: Vyšehrad 1997. 2. vyd. 229 s. ISBN 80-7021-221-7

Zamarovský, Vojtech: Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava: Mladé letá 1980. 2. dopl. vyd. 487 s.