Olympskí bohovia

 
Olymp - horský masív v severnom Grécku s najvyšším vrcholom 2917 m n.m. Je strmý, dlho pokrytý snehom a často zahalený mrakmi. Starým Grékom sa zdal strašný a tajomný. Považovali ho za sídlo hlavných bohov (preto hovoríme o olympských bohoch). Postupne sa však pozabudlo, že ide o pozemskú horu a Olymp sa stal v gréckych predstavách presne neurčenou nadpozemskou končinou.
 

 

Na Olympe malo sídlo 12 bohov. Tvorili skutočnú rodinu, v ktorej sa rozlišovali dve generácie: 

1. Zeus, Poseidón, Hadés, Démétér, Hestia, Héra (prvú generáciu tvoria deti Rheie a Krona)

2. Arés (syn Dia a Héry), Hermés, Apollón, Artemis (potomkovia Dia a iných bohýň), Aténa (Zeus ju vraj zrodil sám), Héfaistos (vraj len Hérin syn).

 

Sídla bohov boli síce na Olympe, často však zostupovali z Olympu medzi smrteľníkov, aby im pomohli, usporiadali ich osud alebo splodili s nimi dieťa. Deti, ktoré sa narodili zo zväzku boha a človeka, sa nazývali héroovia, boli polobohmi a mali zvláštne danosti. Vykonali mnohé hrdinské skutky.

Bohovia jedli ambróziu a pili nektár, nápoj určený len bohom. Zaručovali im nesmrteľnosť a večnú sviežosť. Prijímali však aj obety, ktoré im ľudia prinášali. Svoje sľuby často neplnili, okrem prísahy pri vodách rieky Styx. Každý z olympských bohov mal určené svoje právomoci. Kde moc jedného končila, začínala moc ďalšieho. V mnohom sa podobali ľuďom. Mohli milovať, nenávidieť, žiarliť, závidieť, napriek tomu ich však ľudia mali v úcte.