Atreus a jeho rod

 

Atreus, syn PelopaHippodameie, sa dostal do mýtov predovšetkým ako otec mykénskeho kráľa Agamemnóna. Už predtým si však v mytológii zabezpečil miesto svojimi ukrutnými činmi.

    Prvého zločinu sa Atreus dopustil spolu s bratom Thyestom. Na podnet vlastnej matky zavraždil nevlastného brata Chrysippy, aby tak pomstil otcovu neveru a zbavil sa prípadného uchádzača o élidský trón. Pred hnevom svojho otca ušli obaja bratia do Mykén, kde vládol ich švagor Sthenelos. Tam žili aj za vlády jeho syna Eurysthea. Eurystheus nezanechal následníka trónu a po jeho smrti sa ujal vlády Atreus. Bol totiž právoplatným majiteľom zlatého rúna, ktoré bolo považované za odznak kráľovskej moci. Mladší Thyestés však zlaté rúno ukradol. Ľud si zvolil najprv Thyesta, ale Atreovi prišiel na pomoc sám Zeus. Thyestés sa zriekol trónu, opustil mesto a kráľom sa stal Atreus. Thyestés, aby sa bratovi pomstil, odviedol mu tajne syna Pleisthena a vychoval ho v nenávisti k Atreovi. Keď Pleisthenés dospel, poslal ho do Mykén, aby Atrea zavraždil. Atreus bol však rýchlejší a v sebaobrane ho preklal. Keď zistil, že zabil vlastného syna, vymyslel si ukrutnú pomstu. Pod zámienkou, že sa chce podeliť o moc, pozval Atreus Thyesta do Mykén a vystrojil hostinu, na ktorej mu ako hlavný chod predložil omáčku zo všetkých jeho synov. Takýto zločin nemohli bohovia ponechať bez trestu. Thyestés preklial svojho brata a s pomocou bohov ušiel. Bohovia potom na krajinu zoslali neúrodu, ktorá mala trvať dovtedy, kým sa Thyestés nevráti do Mykén. Veštba nehovorila, že sa má Thyestés vrátiť ako vládca. Atreus usúdil, že stačí, keď sa vráti do Mykén ako väzeň. Dal ho preto hľadať po celom Grécku.

Thyestés, aby získal syna, ktorý ho pomstí, znásilnil nepoznaný vlastnú dcéru Pelopeiu. Narodil sa jej syn Aigisthos. Pelopeia sa vrátila do Mykén, kde sa s ňou oženil Atreus a dieťa adoptoval. Znovu však vystúpila otázka nástupníctva – má sa stať dedičom Agamemnón, starší syn z Atreovho prvého manželstva, alebo Aigisthos, adoptívny syn z druhého manželstva.

            Na Atreov príkaz vyhľadal Agamemnón so svojím mladším bratom Menelaom Thyesta a priviedli ho do Mykén, kde bol uväznený. Aigisthos ho mal zabiť. Vďaka meču, ktorý chcel Aigisthos použiť, Thyestés spoznal, že je to jeho syn a získal ho pre pomstu. Aigisthos zabil Atrea a na mykénsky trón dosadil Thyesta.

   Pelopeia, Aigisthos a Thyestés

 

 Svedkom zločinu, ktorého sa dopustil Atreus na Thyestových synoch, ale tiež svedkom zákerného zavraždenia svojho otca Atrea Aigisthom, bol Agamemnón. Keď sa Thyestés zmocnil vlády nad Mykénami, ušiel aj s bratom Menelaom do Sparty, kde ich prijal kráľ Tyndareos. Pri prvej vhodnej príležitosti sa však Agamemnón vrátil, aby pomstil otcovu smrť. Dobyl trón a Thyesta definitívne vyhnal. Za niekoľko rokov vlády sa stal jedným z najmocnejších a najbohatších achájskych panovníkov. Žil v mieri so všetkými kráľmi a spriatelil sa dokonca aj s vrahom svojho otca, Aigisthom. Avšak z pýchy, že sa stal kráľom a vrchným veliteľom výpravy proti Tróji, podľahol aj on spupnosti. Aby plavci získali priaznivý vietor, obetoval svoju dcéru Ifigeniu a vyvolal tak nezmieriteľnú nenávisť svojej manželky Klytaimnéstry. Tá po Agamemnónovom odchode urobila z Aigistha svojho milenca. Len čo sa Agamemnón vrátil z trójskej vojny, Aigisthos ho zabil.

            Keď Agamemnónov syn Orestés, vychovávaný v cudzine, dospel, vrátil sa do Mykén. Zabil Aigistha aj vlastnú matku Klytaimnéstru, ktorá sa podieľala na vražde jeho otca. Zločin pobúril bohyne pomsty Erínye. Postihli ho šialenstvom a prinútili ujsť. Olympskí bohovia ho napokon rituálne očistili a súdili. Priviedol z Tauridy svoju sestru Ifigéniu spolu so sochou Artemidy a bol zbavený viny, čo znamenalo zároveň aj koniec prekliatia celého rodu.

 

Agamemnónova zlatá maska

 

Použitá literatúra:

Kerényi, Karl: Mytologie Řeků II. Příběhy héróů. Praha: OIKOYMENH 1998. 349 s.  ISBN 80-86005-00-3

Zamarovský, Vojtech: Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava: Mladé letá 1980. 2. dopl. vyd. 487 s.