Zeus (lat. Iuppiter)

 

Zeus, na rozdiel od najvyšších bohov iných náboženstiev, mal svoj životopis, nebol nemenný a ani nestelesňoval v sebe najvyššie cnosti. Mal ľudské povahové črty, aj keď zveličené, ako sa patrilo na toho, kto vládne nad smrteľníkmi i nad nesmrteľnými bohmi.

    Bol synom Titana Krona a jeho manželky Rheie. Príbehy o Diovom narodení vždy rýchlo preskakujú k opatrovaniu a živeniu božského dieťaťa. Narodenie začína pôrodnými bolesťami Veľkej matky bohov (= Rhea), ale zostáva zahalené temnou nocou. Rhea prišla v noci do Lyktu na Kréte a ukryla dieťa v jaskyni hory Aigaion, aby unikol osudu svojich starších súrodencov. Na Kréte je však hneď niekoľko jaskýň, ktoré hrali úlohu v príbehoch o Diovom narodení a detstve. Úlohy mali rozdelené: v jednej jaskyni došlo k narodeniu, v druhej bolo dieťa kojené a opatrované. Podľa iného príbehu sa Zeus narodil v Arkádii na hore Lykaion. Na vrchu Dikté a na ešte vyššej Íde dospel potom Zeus na muža i k rozhodnutiu, že proti Kronovi povstane a zbaví ho vlády. Svoju moc dosiahol víťazstvom nad Titanmi. Za toto víťazstvo však ďakoval matke Gaii a niektorým jej deťom, ktoré stáli pri ňom. 

    Spočiatku vládol Zeus ako tyran a dva razy sa dokonca pokúsil vyhubiť ľudský rod. Prvý raz to chcel urobiť preto, že sa mu ľudia zdali nanič. Prekazil mu to však Titan Prométheus. Druhý raz ich chcel zas vyhubiť preto, že mu pripadali príliš mocní. Zoslal na svet potopu, ale Prométheus umožnil svojmu synovi Deukaliónovi a jeho manželke Pyrrhe, aby sa zachránili a znovu osídlili svet ľuďmi. 

    Keď si Zeus svoju moc upevnil, popustil uzdy svojej vlády a prepustil na slobodu svojich bývalých nepriateľov. Ostal však naďalej absolútnym vládcom. Jeho moc bola založená aj na sobášoch, na zväzkoch s Gaiinými dcérami a vnučkami. Hésiodos menuje na prvom mieste sobáš s Métidou, na poslednom manželstvo s Hérou. Hoci bol Zeus absolútnym vládcom, nevládol celkom neobmedzene (tým sa odlišoval od bohov iných náboženstiev). Nad všetkými bohmi a ľuďmi, a teda aj nad samotným Diom, vládol osud. Proti osudu Zeus nič nezmohol. Nebol jeho vládcom, iba strážcom a vykonávateľom. 

    Ako najvyšší boh stelesňuje poriadok, ktorého je ručiteľom. Musel obnovovať rovnováhu vesmíru a chrániť výsady a moc bohov. Bol bohom spravodlivosti. Bdel nad tým, aby boli dodržiavané prísahy a zákon pohostinnosti a udeľoval dobré i zlé. Trestal bezbožnosť a prekročenie miery, ale tiež odmeňoval zbožné činy. Bol rozhodcom osudov ľudí. Udeľoval im dobrý alebo zlý osud. Riadil chod dňa a bol darcom svetla. Do jeho kompetencie spadali atmosferické javy (mraky, dážď, búrka...). Jeho najmocnejšími zbraňami boli blesky a hromy. Nezničiteľný a neporušiteľný bol aj jeho štít aigis (egida).

    Zeus bol z bohov najväčší a najsilnejší, vševidiaci a vševediaci. Vedel nielen, čo sa stalo, ale i čo sa stane. V jeho vševedúcnosti malo základ odhaľovanie budúcnosti. Dával znamenia napr. úderom hromu, prostredníctvom snov, ale aj slovných výrokov vo veštiarňach. 

    Svoj veľkolepý palác, ktorý mu zo zlata postavil jeho syn Héfaistos, mal na Olympe. Z Olympu chodil, kam sa mu zachcelo, na zlatom voze. Ináč bol prakticky všadeprítomný a o pomoc ho mohol človek požiadať nielen v jeho chráme, ale hocikde. Bol všegréckym bohom. Jeho najslávnejšie chrámy sú v Dódóne, na Akropole v Aténach a v Olympii, kde boli na jeho počesť konané každé štyri roky hry. 

 

Diov chrám v Olympii

 

 

    Známy je aj Diov oltár z Pergamu, ktorý je možné zreštaurovaný nájsť v Pergamskom múzeu v Berlíne. 

 

 

    

 

 

Najslávnejšia Diova socha stála v Olympii. Vytvoril ju Feidias, ktorý sa inšpiroval Íliadou. Socha patrila medzi 7 divov sveta. Zeus sedí na tróne, v ľavej ruke drží žezlo, v pravej bohyňu Niké a pri ňom je orol. 

 

 

 

 

 

 

Pri hostinách Dia obsluhovali čašník bohov Ganymédés a bohyňa mladosti Hébé, tancom a spevom ho obveseľovali Charitky a bohyne umení Múzy. Pri výkone vladárskych povinností ho sprevádzali bohovia a bohyne Kratos, Zélós, Bia a Niké. Pri výkone súdnej právomoci stála pri jeho tróne bohyňa zákonného poriadku Themis a bohyňa spravodlivosti Diké. Pri zabezpečovaní poriadku v prírode mu pomáhali bohyne ročných období Hóry. Nerozlučnými Diovými sprievodkyňami boli aj bohyňa šťastnej náhody Tyché, bohyňa mieru Eiréné a bohyňa dúhy Íris, ktorá bola spolu s Hermom i jeho poslom (posolkyňou). Z rastlín bol Diovi zasvätený dub (na sochách má Zeus väčšinou ozdobenú hlavu vencom z dubových listov), z vtákov orol. V literatúre boli bohato rozvíjané Diove milostné dobrodružstvá. Spojil sa s mnohými bohyňami i smrteľnými ženami a mal s nimi slávne deti. Podľa väčšiny rozprávaní bola pravou Diovou manželkou jeho sestra Héra.

 

 

Použitá literatúra:

Kerényi, Karl: Mytologie Řeků I. Příběhy bohů a lidí. Praha: OIKOYMENH 1996. 247 s.  ISBN 80-86005-14-3

Zamarovský, Vojtech: Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava: Mladé letá 1980. 2. dopl. vyd. 487 s.