Héfaistos (lat. Vulcanus)

    Bol bohom ohňa, nie však nebeského alebo domáceho, ale ohňa ukrytého pod zemou v sopkách, ktorý po skrotení umožňuje opracovávanie kovov. Bol tiež bohom kováčstva a zbrojár bohov.

    Bol synom Héry, podľa Hésioda len Héry samotnej, ktorá ho počala bez milostného spojenia a navzdory svojmu mužovi. V Íliade však vystupuje ako syn Dia a Héry.  Jeho otec ho vraj jedného dňa, keď sa pri hádke medzi manželmi zastal svojej matky, zvrhol od zlosti z Olympu na zem. Héfaistos dopadol na ostrov Lémnos a pochrámal si nohu.

Podľa inej povesti sa chromý narodil a Héra ho preto zhodila z Olympu. Pritom zletel až do Ókeana. Nič sa mu však nestalo, lebo sa ho ujali morské bohyne Eurynomé a Thetis. V ich podmorskej jaskyni potom vyrástol a vyučil sa kováčskemu remeslu. Keď sa stal už majstrom svojho remesla, urobil krásny zlatý trón a poslal ho matke, aby sa jej pomstil. Len čo si na neho Héra sadla, nemohla sa ani pohnúť, lebo k nemu zostala pripútaná vďaka kúzlu. Ako podmienku oslobodenia Héry si vyžiadal miesto na Olympe, kde sa stal manželom Afrodity.

    Héfaistov príchod na Olymp mal ďalekosiahle následky. Celý ho prebudoval. Postavil bohom nádherné paláce zo zlata, striebra a bronzu. Sebe tiež vystaval bronzový palác a nezabudol ani na kováčsku dielňu, v ktorej pracoval na samohybných strojoch zo zlata. Napriek tomu nezanedbával ani fyzickú prácu. Často ho bolo vidieť spoteného a unaveného, čím sa odlišoval od všetkých bohov.

            Ako všestranný umelec bol Héfaistos medzi bohmi veľmi obľúbený. Nebrali ho však príliš vážne, robili si posmech z jeho krívania. A jeho manželka Afrodita ho nehanebne klamala s Areom. Do života mýtických hrdinov priveľmi nezasahoval. Obmedzoval sa na výrobu zbraní bohom i smrteľníkom a ako pravý zbrojár ich dodával obom bojujúcim stranám. Chránil však svojich smrteľných ctiteľov a druhov od cechu, najmä kováčov a remeselníkov pracujúcich s ohňom. S pomocou Athény naučil ľudí remeslám a umeniam.

            Podľa niektorých bájí prebýval na ostrove Lémnos a všeobecne všade tam, kde sa nachádzali sopky. U Rimanov Héfaistovi zodpovedal Vulcanus, ktorého kováčskou dielňou bola Etna. S pomocou Kyklopov zhotovil napr. blesky pre Dia, šípy pre Artemidu a Apollóna, a tiež nádhernú výzbroj pre Achillea a Aenea.

    Na Héfaistovu počesť konali Gréci okázalé slávnosti. V Aténach boli dvojakého druhu: Héfaisteie a Chalkeie. Prvé sa konali v starších časoch každý rok, neskôr (od r. 329 pred Kr.) každý štvrtý rok v polovici novembra; druhé každoročne. Zúčastňovali sa ich hlavne kováči a hrnčiari.

    Aténčania mu zasvätili chrám v dórskom slohu a vyzdobili kultovou sochou od Alkamena. Stojí dodnes a je to najlepšie zachovaný chrám vôbec. Nesprávne sa volá Theseion, pretože na jeho skulptúrach sú vyobrazené Théseove činy. Pôvodne bol zasvätený Héfaistovi.

    Héfaistos bol zobrazovaný s mocnými svalmi na rukách, v krátkom rúchu, pravé plece mal obnažené. V ruke držal kladivo a kliešte. 

Použitá literatúra:

Kerényi, Karl: Mytologie Řeků I. Příběhy bohů a lidí. Praha: OIKOYMENH 1996. 247 s.  ISBN 80-86005-14-3

Zamarovský, Vojtech: Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava: Mladé letá 1980. 2. dopl. vyd. 487 s.