Athéna (lat. Minerva)

 

    Bola dcérou Dia; bohyňou múdrosti a víťazne vedenej vojny, ochrankyňou práva, spravodlivosti a umení.

    O Athéninom narodení vieme zo starých mýtov len málo. Homér hovorí len toľko, že sa narodila z Dia bez matky. Hésiodos pozná už rôzne podrobnosti. Podľa neho ju Zeus zrodil zo svojej hlavy, keď predtým zjedol bohyňu Métis. Mladšie mýty vedia dokonca aj to, ako ju Zeus porodil. Keď zjedol Métidu, strašne ho rozbolela hlava, že mu išla prasknúť. Zavolal teda boha Héfaista (podľa inej verzie Herma, podľa ďalšej Titana  Prométhea ), aby mu ju sekerou rozťal. Len čo sa tak stalo, vyskočila mu z hlavy bohyňa v úplnej výzbroji – Pallas Athéna. Podľa symboliky mýtov bola teda Athéna zosobnená múdrosť a Diova sila. Bola najmilšou Diovou dcérou, vďaka čomu sa stala aj jednou z najmocnejších bohýň gréckeho panteónu. 

    Athéna bola predovšetkým bohyňou vojny. Nie však vojny ničivej a krutej (tú mal v kompetencii Arés), ale vojny vedenej múdro a rozvážne. Ako bohyňu vojny ju Gréci uctievali pod menom Athéna Enoplos (Athéna v zbrani) alebo Athéna Promachos (Athéna volajúca do boja), ako bohyňu víťaznej vojny ju nazývali Athéna Niké (Athéna víťazná). Ako bohyňa vojny bola vždy vyobrazená v plnej výzbroji – s kopijou, prilbou a okrúhlym štítom, na ktorý pripevnila   Perseov   dar, hlavu Medúzy, ktorá mala moc premeniť na kameň každého, kto sa na ňu pozrel. Na prsiach mala aigidu, štít, ktorý si Zeus zhotovil z kože kozy Amaltheie. Ako Athéna Niké bola zobrazovaná s krídlami alebo s okrídlenými sandálmi.

Athéna bola od počiatku do konca antického sveta ochrannou bohyňou Grékov, najmä Aténčanov, ktorí jej boli zo všetkých najmilší. Ako Pallas Athéna chránila okrem Atén predovšetkým mestá, ktoré mali v chrámoch jej posvätné sošky, tzv. palládiá. Dokiaľ bolo palládium v meste, bolo mesto nedobytné.

    Mestá Grékov chránila Athéna nielen vo vojne, ale aj v mieri. Bola ochrankyňou snemov a práva, starala sa o deti a chorých, poskytovala ľuďom blahobyt. Bola i bohyňou umenia a remesiel. Naučila ženy priasť a tkať, mužov naučila kováčstvu, zlatníctvu a farbiarstvu. Pomáhala staviteľom chrámov a lodí. Ako ochrankyňa umenia a literatúry je zobrazovaná so sovou na ramene alebo na dlani. Bola panenskou bohyňou, o čom svedčí aj prívlastok Parthenos (Panenská) a jej najslávnejší chrám v Aténach, kde bola ako taká uctievaná. Často a účinne zasahovala do života bohov a hrdinov. 

    Na Athéninu počesť sa v Aténach konali od nepamäti slávnosti zvané panathénaje, ktorými sa oslavovali jej narodeniny (v júli – auguste). Od pol. 6. stor. pred Kr., keď ustálil ich usporadúvanie aténsky vládca Peisistratos, konali sa každý štvrtý rok Veľké panathénaje, ktorých súčasťou boli hudobné, básnické, atletické, jazdecké a veslárske preteky. Trvali 4-6 dní. Malé panathénaje boli menej okázalé a konali sa každý rok, trvali 1-2 dni. Hlavný obrad týchto slávností pozostával z odovzdávania darov aténskeho ľudu Athéne, najmä nového rúcha pre jej starobylú kultovú sochu v Erechtheiu na Akropole. V noci pred sviatkom bola celonočná slávnosť Panychis, ktorej vyvrcholením bol beh s fakľami. Po východe slnka sa konala procesia, ktorá niesla  Athéne rúcho s výjavmi gigantomachie. Procesie sa zúčastňovali úradníci, dôstojní starci, víťazi pretekov a jazdci. Sprievod končil oblečením sochy do nového šatu. Vyvrcholením osláv boli veslárske preteky.

    Centrom Athéninho kultu bola metropola Attiky, mesto Atény. Architektonické diela, ktoré vznikli v spojení s jej kultom patria medzi klenoty všeľudskej kultúry. Je to v prvom rade Parthenón na Akropole, ktorý bol postavený v 5. stor. pred Kr. Stavali ho 15 rokov. Mal 46 stĺpov, ktoré sú ešte väčšinou na pôvodnom mieste. Južné stĺpy boli poškodené. Chrám Athény Niké nie je príliš veľký a je zasvätený víťaznej Athéne. Erechtheon je postavený v iónskom slohu. Okrem Athény bol zasvätený aj Poseidónovi a mýtickému aténskemu kráľovi Erechtheovi. Stavbu držalo 6 sôch dievčat – kariatidy.

    Athénu zobrazovali grécki umelci ako vážnu mladú ženu, a to buď v dlhom rúchu (peplos), alebo v pancieri. Niekedy mávala na sebe ženské rúcho, ale na hlave prilbu a pri sebe svoje posvätné zvieratá sovu a hada. Z jej sôch je najznámejšia Feidiova socha zo zlata a slonoviny Athéna Parthenos. Bola vysoká 12 metrov, oblečená do dlhej tuniky. Na prsiach mala štít, na ktorom bola Medúza. Na hlave mala prilbu ozdobenú sfingou a dvoma vtákmi. V ľavej ruke držala kopiju. Je tam tiež štít., o ktorý sa opiera had. Na štíte je zobrazený Théseov boj s Amazonkami. Pravá ruka sa opiera o stĺp a drží bohyňu Niké. 

    Ďalšou známou sochou bola Athéna Promachos (Athéna bojovníčka), ktorá stála pred Parthenónom. Bola to socha v plnej zbroji a bolo ju vraj vidieť až zo Sunského zálivu. Ako mierumilovná panna a mysliteľka je zobrazená na soche Athéna Lémnia. Na Akropolis ju venovali Aténčania, ktorí odchádzali kolonizovať ostrov Lémnos. Bola bez prilbice. Tú držala v ľavej ruke a v pravej držala kopiju.

  

 

 

 

 

 

 

 

 

Athéna Niké                Athéna Promachos        Athéna Parthenos    Athéna Lemnia        

 

Použitá literatúra:

Kerényi, Karl: Mytologie Řeků I. Příběhy bohů a lidí. Praha: OIKOYMENH 1996. 247 s.  ISBN 80-86005-14-3

Zamarovský, Vojtech: Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava: Mladé letá 1980. 2. dopl. vyd. 487 s.