Poseidón (lat. Neptunus)

 

    Bol synom Titána Krona a jeho manželky Rheie a jedným z troch najmocnejších gréckych bohov. Vládol nad obrovskou morskou ríšou a bol v nej rovnako zvrchovaným vládcom ako jeho starší brat Hadés v podsvetí alebo mladší brat Zeus na nebi a na zemi. Boli mu podriadení všetci morskí bohovia, bol pánom všetkých morských zvierat, rozhodoval nad všetkým, čo sa dialo na mori a v mori. Svojím trojzubcom mohol rozbúriť more do strašného vlnobitia, ale i skrotiť najnebezpečnejšie vlny. Keď ním udrel o zem, vyvolal zemetrasenie. Bol najobávanejším, ale i najuctievanejším bohom námorníkov a obyvateľov pobrežných krajín celého gréckeho sveta.

            Poseidónovým sídlom bol nádherný podmorský palác v Aigách (na západnom pobreží Euboie alebo na severnom pobreží Achaie). Odtiaľ tiež odchádzal v sprievode rýb, delfínov alebo morských božstiev na morskom voze ťahanom zvieratami, ktoré boli napoly koňmi a napoly hadmi na Olymp alebo hocikam do svojej ríše a jej okolia. Viezol sa po morskej hladine a vody pred ním ustupovali. Kadiaľ šiel, vychádzali zo skrýš aj morské obludy, aby mu mohli poslúžiť. Používal ich totiž ako nástroj pomsty.

            Poseidón sa často dostával do sporov s ostatnými bohmi, keď si chcel zaistiť vládu nad rôznymi mestami. Najznámejšie príbehy sa týkajú Atén a Argu. S bohom mora Poseidónom sa dostala do sporu o vládu nad Attikou a  Aténami bohyňa Athéna. Pred radou bohov, ktorá určila za rozhodcu prvého aténskeho kráľa Kekropa, tento spor vyhrala. Poseidón udrel trojzubcom do skaly a vytvoril tak hore slaný prameň. Pri tejto príležitosti nechal tiež vzísť z pôdy prvého žrebca. Athéna zas vypestovala prvý olivovník a tým si zabezpečila Kekropovu priazeň.

O nadvládu v  Argu súťažil s Hérou. Traja bohovia riek toho kraja hlasovali za Héru a tá vyhrala. Poseidónovou odvetou bolo vysušenie všetkých vodných tokov.Neúspešné boli aj iné pokusy, ktorými si chcel posilniť svoju moc. V Delfách ho nahradil Apollón, v Aigíne Zeus, na Naxe Dionysos. Ale v Korinte, kde sa stretol s Héliom, získal síce boh slnka opevnený vrch Akrokorinthos, ale zvyšok územia pripadli Poseidónovi. Panoval tiež v bájnej Atlantíde.

            Inokedy býval Poseidón zase celkom príjemným spoločníkom bohov a preukazoval cenné služby aj ľuďom. Stvoril napr. koňa a naučil ľudí, ako ho majú skrotiť a zapriahnuť do svojich služieb. Dal zemi vlahu a umožnil jej tak plodiť rastliny.
    Poseidónovou zákonitou manželkou bola Amfitríté, ale boh sa zaplietol aj s mnohými inými ženami, či už bohyňami alebo ženami smrteľnými. Mal nespočetné potomstvo. Bol otcom mnohých héroov (napr. Théseus) a mýtickým predkom mnohých kráľovských rodov. Mnohé z bytostí, ktoré splodil, boli potvory alebo pôsobili zlo (kyklop Polyfémos). Amfitríté, jeho zákonitá manželka, mu porodila Tritóna a ostrovnú bohyňu Rhodu.

    Gréci preukazovali Poseidónovi úctu od najstarších čias. Osobitne si ho ctili námorníci a ako stvoriteľa koňa jazdci. Zo zvierat mu zasvätili delfína, koňa a býka, zo stromov borovicu. Na jeho počesť usporadúvali každé dva roky isthmijské hry, ktoré sa významom zaraďovali hneď za olympijské a delfské. Veľkolepé chrámy mu postavili najmä na Isthme pri Korinte, na ostrove Poros a v Attike na myse Sunion.

    Poseidóna prevzali takmer bez zmeny od Grékov Rimania a stotožnili ho so svojím bohom mora Neptúnom.
 
 

Použitá literatúra:

Kerényi, Karl: Mytologie Řeků I. Příběhy bohů a lidí. Praha: OIKOYMENH 1996. 247 s.  ISBN 80-86005-14-3

Zamarovský, Vojtech: Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava: Mladé letá 1980. 2. dopl. vyd. 487 s.