Hermés (lat. Mercurius)
Bohovia na Olympe ho prijali vľúdne, bol predsa Diovým synom. Zaujal tam hneď význačné postavenie. Zeus ho vymenoval za svojho obchodného posla. Čoskoro rozšíril svoju klientelu aj na ostatných bohov a stal sa nielen ich poslom, ale i radcom. Poskytoval pomoc aj obyčajným smrteľníkom, keď ho o to poprosili. Pastierom strážil dobytok, sprevádzal a ochraňoval pocestných, dával silu a obratnosť zápasníkom a rýchlosť pretekárom v behu, pomáhal obchodníkom k zisku. Ako jediný z bohov sa neštítil pomáhať podvodníkom a zlodejom, ale len pod podmienkou, že konali svoju prácu šikovne.
Hermés sa neoženil, ale nezostal bezdetný. Najznámejšími jeho deťmi sú Hermafrodítos, Autolykos a boh Pan.
Gréci uctievali Herma od najstarších čias. Predstavovali si ho hlavne v dvoch podobách: ako dávneho pastierskeho boha v podobe starého bradatého muža a ako posla bohov v podobe mladého muža s berlou a krídlami na sandáloch alebo na klobúku. Jeho sochy stavali najmä na križovatky (tzv. hermovky – štvorhranné piliere s jeho hlavou a nápismi udávajúcimi cestu; spočiatku len kopy skál = Hermove vŕšky) a do liečebných zariadení, pretože vedel liečiť a poznal tajomstvo liečivých bylín. Hermovky stáli tiež takmer v každej telocvični a na každom štadióne.Centrami Hermovho kultu boli Arkádia, Atény a ostrov Samothraké.
Medzi najkrajšie diela antického sochárstva patrí jeho zobrazujúca socha od Praxitela. Hermés drží na ruke Dionýza, malého chlapčeka, ktorý sa naťahuje za tým, čo má Hermés v ruke – pravdepodobne strapec hrozna.
hermovka
Praxitelov Hermés
Použitá literatúra:
Kerényi, Karl: Mytologie Řeků I. Příběhy bohů a lidí. Praha: OIKOYMENH 1996. 247 s. ISBN 80-86005-14-3
Zamarovský, Vojtech: Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava: Mladé letá 1980. 2. dopl. vyd. 487 s.