Déméter (lat. Ceres)

 

    Dcéra Titana Krona a jeho manželky Rheie bola bohyňa plodnosti zeme a roľníctva. Naučila ľudí obrábať zem, obdarovala ich pšenicou a inými obilninami. Umožnila im tak opustiť divokú prírodu a kočovný spôsob života. Mohli sa usadiť v trvalých príbytkoch a venovať sa poľnohospodárstvu. Súčasne dala ľuďom zákony, podľa ktorých sa mali v novom živote správať.

            S Diom mala dcéru Koré, ktorú veľmi milovala. Do Kory sa však zamiloval Hádés a uniesol ju. Koré, ktorá dostala v podsvetí meno Persefona, sa stala, i keď proti svojej vôli, Hádovou manželkou.
   Déméter bola jedna z najstarších gréckych bohýň. Jej kult sa rozšíril vo všetkých krajinách, kde žili Gréci. Cez Sicíliu a južnú Itáliu sa dostal aj do Ríma. V neskorších časoch splýval jej kult s kultom matky zeme Gaie a bohyne Rheie.

            Antickí umelci zobrazovali Démétru podobne ako Héru, dávali jej však menej panovníckych čŕt. Jej symbolmi boli klasy, vence z klasov, košíky s plodmi a fakle.

 

Persefona sa stala Hádovou manželkou proti svojej vôli. Keď raz pri prechádzke odtrhla kvetinu smrti narcis, z ničoho nič sa pred ňou objavil Hádés a uniesol ju do svojho paláca. Stačila ešte vykríknuť, ale Déméter už po nej nenašla ani stopu. 9 dní blúdila potom nešťastná matka po zemi a márne ju hľadala. Nakoniec jej boh Hélios prezradil, čo sa stalo. Déméter sa vybrala na Olymp a zahrnula Dia výčitkami. Odmietla plniť svoje božské povinnosti. Chcela, aby sa jej dcéra okamžite vrátila. Zavrela sa potom do svojho chrámu v Eleusíne a zoslala na zem neúrodu. Zeus poslal napokon do podsvetia svojho posla Herma, bolo však už neskoro. Hádés sa s Persefonou už oženil a dal jej zjesť jadrá granátového jablka. Keď niekto niečo v podsvetí zjedol, nemohol sa už vrátiť na zem medzi živých. Po dlhom vyjednávaní dosiahol Zeus kompromis. Déméter súhlasila, že tretinu roka bude bývať Persefona v podsvetí a bude Hádovou manželkou a Hádés súhlasil, že dve tretiny roka bude žiť Persefona so svojou matkou. Tak sa aj stalo: keď roľník ukladá na jeseň semená do zeme, odchádza Persefona do ríše mŕtvych a Déméter zo žiaľu prestáva dávať prírode plodnosť; keď sa však jej dcéra vracia na jar opäť na svet, víta ju s celou prírodou kvetmi a zeleňou.

Plutoneion v Eleusine

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Použitá literatúra:

Kerényi, Karl: Mytologie Řeků I. Příběhy bohů a lidí. Praha: OIKOYMENH 1996. 247 s.  ISBN 80-86005-14-3

Zamarovský, Vojtech: Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava: Mladé letá 1980. 2. dopl. vyd. 487 s.