Artemis (lat. Diana)

 
    Bola dcérou najvyššieho boha Dia a bohyne Létó, sestrou boha Apollóna, bohyňou lovu, zveri, plodnosti, prírody, navyše bohyňou mesiaca. 
    Bola bohyňou maloázijského pôvodu (už Chetiti uctievali bohyňu lovu Rutamiš a Lýdovia bohyňu Aritmu, ktorej posvätné zvieratá boli jeleň a laň ). Artemidin kult sa rozšíril po celom Grécku už v najstarších časoch a neskôr aj v Ríme. Pôvodne ju uctievali ako bohyňu prírody. Keďže jej brat bol bohom slnka, stala sa bohyňou mesiaca. Ako bohyňa prírody bola zároveň bohyňou plodnosti. Mala pod ochranou lesy, lúky, háje, polia. Nikdy sa nevydala. Od samého začiatku až do zániku jej kultu ostala panenskou bohyňou. Ako taká chránila aj čistotu mladých chlapcov a dievčat. Snažila sa ich odvrátiť od Afrodity.

    Hlavným zamestnaním Artemidy bol lov. Pripisovala sa jej vášnivá láska k lovu. Poľovala sama alebo s početnou družinou nižších bohýň a nýmf. Zver, ktorú prenasledovala, neunikla presným zásahom jej šípov. Po love sa rada kúpala s nymfami v riekach a jazerách. Jej svetom bola panenská a divoká príroda.

    Z mýtov poznáme niekoľko jej zásahov do ľudských osudov. Ukazujú ju ako ženu skôr s tvrdým ako láskavým srdcom. Pre Grékov bola Artemis ideálom ženskej krásy. Jej krása bola krásou športovkyne. Športovo a vojensky založeným Grékom imponovala jej krása najviac.

   Artemis bola zobrazovaná ako mladá lovkyňa s lukom, tuľajkou a laňou. Jej posvätnými zvieratami boli pes, diviak a medveď, posvätnou rastlinou vavrín.

 

 

Použitá literatúra:

Kerényi, Karl: Mytologie Řeků I. Příběhy bohů a lidí. Praha: OIKOYMENH 1996. 247 s.  ISBN 80-86005-14-3

Zamarovský, Vojtech: Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava: Mladé letá 1980. 2. dopl. vyd. 487 s.