Uranos, Gaia, Kronos

 

    Uranos, boh neba, bol manželom bohyne zeme, Gaie. Deti, ktoré splodil (najmä Hekatoncheirov a Kyklopov), od začiatku nenávidel. Len čo sa narodili, držal ich ukryté v útrobách zeme a nepustil ich na svetlo.

   

 Obrovská bohyňa Gaia stenala a bremeno vo vnútri ju veľmi ťažilo. Preto si vymyslela zlomyseľnú lesť. Stvorila šedú oceľ, vyrobila z nej kosák s ostrými vrúbkami a obrátila sa na svoje deti – Titanov – so žiadosťou, aby sa postavili proti svojmu otcovi. Len jeden zo synov nabral odvahu – najmladší Kronos. Gaia ho ukryla na miesto vhodné na úskočný výpad, vložila mu do ruky kosák a zasvätila ho do svojich zámerov.        

 

     Keď v noci prišiel Uranos a objal Gaiu, nadvihol sa syn vo svojom úkryte, kosákom odsekol otcovi pohlavie a hodil ho za seba. Kvapky manželovej krvi zachytila Gaia. Porodila z nich Erínye, Gigantov a Meliai/Jasenové nymfy. Uranovo pohlavie spadlo do mora a z peny, ktorá sa vytvorila, sa zrodila Afrodité.

 

  

 

 Od Kronovho krvavého činu sa už Nebo nepribližovalo na noc k Zemi, aby sa s ňou spojilo. Skončilo praplodenie. Nastala Kronova vláda. Svojich bratov a sestry donútil, aby mu slúžili ako opora trónu. No postihol ho rovnaký osud ako jeho otca: povstal proti nemu jeho najmladší syn Zeus. Veľký Kronos totiž všetky svoje deti prehĺtal. Od matky a otca sa dozvedel, že mu je súdené, aby ho zvrhol z trónu silný syn. Preto sa mal neustále na pozore. Keď sa jeho manželka Rhea chystala porodiť Dia, odišla na Krétu. Zeus sa narodil v jaskyni. Tradujú sa tri miesta jeho narodenia: jaskyňa na vrchu Aigaion, na vrchu Dikté alebo na vrchu Ida. Rhea porodila tajne a Kronovi odovzdala kameň zabalený do plienok. Malého Dia zverila na starosť nymfám, ktoré ho kŕmili mliekom božskej kozy Amaltheie a včelím medom. Pred nebezpečenstvom ho strážili horskí démoni Kuréti. Keď sa rozplakal, búchali mečmi na štíty a s krikom tancovali, aby ho Kronos nepočul. 

    

 

Kronos a Rhea

 

 

Vzburu proti Kronovi začal Zeus oslobodením svojich súrodencov, ktorí žili v Kronových útrobách, keďže ako bohovia boli nesmrteľní. Donútil Krona, aby ich vyvrátil. Oslobodil tiež otcových bratov, ktorých Uranos spútal, predovšetkým Kyklopov. 

    Po oslobodení súrodencov, vyzval Zeus bratov Háda a Poseidóna, aby sa k nemu pripojili v boji proti Kronovi. Poslúchli ho a zaútočili spoločne. Kronos si však tiež zavolal na pomoc svojich súrodencov Titanov, Diov útok odrazil a postupne ho zatlačil až na vrch Olymp. V núdzi prišli na pomoc Diovi Kyklopi. Jeho vyhliadky sa ešte viac zlepšili, keď nastal rozpor medzi Titanmi. Ókeanos, Styx, Prométheus a niektorí iní, čo boli nespokojní s Kronovou vládou, prešli na Diovu stranu. Napriek tomu ostával boj 10 rokov nerozhodný. Zeus sa teda rozhodol vypustiť z útrob zeme storukých obrov Hekatoncheirov, ktorých tam uväznil ich otec Uranos. S pomocou svojich spojencov napokon zvíťazil. Krona a ostatných nepriateľských Titanov zhodil do večnej tmy Tartaru a vyhlásil sa za vládcu nad všetkým, čo existovalo a malo existovať.

 

Použitá literatúra:

Kerényi, Karl: Mytologie Řeků I. Příběhy bohů a lidí. Praha: OIKOYMENH 1996. 247 s.  ISBN 80-86005-14-3

Vidman, Ladislav: Od Olympu k Panteonu. Praha: Vyšehrad 1997. 2. vyd. 229 s. ISBN 80-7021-221-7