Ókeanos a Téthys

    Ókeanos bol riečny boh; rieka, prúd či veľtok v jednej osobe. Bol nevyčerpateľne plodný. Po tom, čo z neho všetko vzniklo, obteká navždy v kruhu najzadnejšie končiny zeme, takže sa vlieva sám do seba. Rieky, pramene, studne, ba dokonca celé more, všetko neustále vyviera z jeho širokého a mohutného toku. Bol bohom nekonečných a nesmierne hlbokých vôd okolo celej zeme, ktoré ju podľa prevládajúcich predstáv obmývali ako rieka bez brehov.

    Keby v jeho osobe existoval iba mužský plodivý praprúd bez plodnej vodnej prabohyne, nemohol by byť prapôvodom všetkého. S Ókeanom bola spojená bohyňa Téthys, ktorá je označovaná ako „matka“. Mali spolu tritisíc synov (Potamoi – rieky, predovšetkým tie, ktoré sa vlievajú do mora) a tritisíc dcér (Ókeanidy). U Homéra (Ílias XIV 206) sa hovorí, že pradvojica sa už dlhšiu dobu zdržuje plodenia. Je to pochopiteľné, pretože keby praplodenie neprestalo, nemal by náš svet žiadnu pevnosť, všetko by sa donekonečna rodilo a rodilo. Ókeanovi tak neostalo nič iné, ako prúdiť v kruhu kol dokola, napájať pramene, rieky a more.

Použitá literatúra:

Kerényi, Karl: Mytologie Řeků I. Příběhy bohů a lidí. Praha: OIKOYMENH 1996. 247 s.  ISBN 80-86005-14-3

Vidman, Ladislav: Od Olympu k Panteonu. Praha: Vyšehrad 1997. 2. vyd. 229 s. ISBN 80-7021-221-7

Zamarovský, Vojtech: Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava: Mladé letá 1980. 2. dopl. vyd. 487 s.