Bol tvorený senátormi (skupina nevolených mužov). V období ranej republiky mohli byť senátormi len patricijovia, neskôr i plebejci. V období strednej a neskorej republiky sa muž stal doživotne členom senátu, len čo bol zvolený do svojho prvého verejného úradu. Vládla snaha získať svoj prvý úrad v 30 rokoch. Pri mravnom poklesku alebo protištátnom čine bol previnilec zo senátu vylúčený. Senátori museli mať vlastný príjem, nedostávali plat.
Senát mal pôvodne 100, neskôr 300, v roku 80 pred Kr. 600 a C. I. Caesara 900 členov. Pripravoval a prejednával návrhy zákonov, spravoval financie, dozeral na štátne náboženstvo, riešil zahraničné vzťahy. V 2. a 1. stor. pred Kr. predstavoval v podstate rímsku vládu. Nemohol tvoriť zákony, ale vydával uznesenia - decreta alebo senatus consulta.
V období cisárstva senát "prepožičiaval" moc cisárovi a moc senátu začala postupne upadať. Poslednú zmienku o senáte zaznamenávame v roku 603.