Bol volený na jeden rok približne v 40. roku života. Pôvodne bol prétor úradník, ktorý nahradil kráľa.
Od roku 366 pred Kr. bol zavedený úrad mestského prétora (praetor urbanus). Venoval sa výkonom práva v Ríme.
Od roku 241 pred Kr. bol ustanovený druhý prétor, ktorý sa venoval záležitostiam cudzincov (praetor peregrinus).
Počet prétorov sa postupne zvyšoval až na 8.
Prétori vydávali každý rok edikty, ktoré boli zdrojom rímskeho občianskeho práva.