= sčítanie ľudu an odhad majetku občanov vykonávaný cenzormi (censor, censura). Vyhotovený súpis majetku slúžil ako podklad pre zaradenie občanov do stavu jazdeckého a do jednotlivých tried, na základe čoho bola občanom stanovená vojenská povinnosť, ako podklad pre zaradenie občanov do miestnych tribuí a ako podklad pre vymeranie daňových povinností. Občan pri cenze uviedol svoje meno, vek, miesto bydliska, meno otca, v prípade prepustenca meno toho, kto ho prepustil na slobodu, rozsah majetku, ale aj počet detí a ich vek (údaje o deťoch takto získané boli dlho jedinými úradnými dokladmi o ich existencii, až za Marca Aurelia – cisárom bol v rokoch 161-180 – bola zavedená matrika, meno dieťaťa a dátum narodenia muselo byť do 30 dní od narodenia nahlásené u prefektov erária, matriky boli zavedené aj v provinciách). Cenzus sa pôvodne týkal len občanov s ius sufragii a majetku cudzincov, ktorý ležal na rímskom území, ženy a deti nepodliehali cenzu. K cenzu patril aj súpis štátneho majetku.
Cenzus
Po skončení cenzu sa konala na Martovom poli rituálna očista (lustratio) občianskeho kolektívu očistnou slávnosťou (lustrum). Tento názov sa preniesol aj na celé päťročné obdobie medzi dvomi cenzami.