= pláň medzi ohybom rieky Tiber, pahorkami Capitolinus a Quirinalis, na severovýchode uzavretá tzv. pahorkom záhrad (collis hortorum, dnes Monte Pincio), východnú hranicu tvorila via Flaminia, juhovýchodnú tzv. serviovská hradba, ktorá sa ťahala od južného cípu Kapitolského vrchu k Tiberu. Podľa tradície išlo pôvodne o kráľovské pozemky, po vyhnaní Tarquinia Superba (kráľom bol v rokoch 534–510/9 pred n. l.) ich Rimania vyplienili a následne zasvätili bohu Martovi, aby zabránili Tarquiniovcom požadovať ich vrátenie.
Dlhý čas ostávalo Martovo pole za posvätne vytýčenými hranicami mesta (extra pomerium), v dobe cisárskej bola jeho časť včlenená do mestského územia. Na Martovom poli sa schádzali občania kvôli cenzu, konali sa tu zasadnutia centuriálneho snemu, niekedy odtiaľ odchádzali vojaci do vojny, formoval sa tu triumfálny sprievod, senát tu prijímal cudzích vyslancov, pole sa využívalo aj ako cvičisko, usporadúvali sa tu hry a preteky. Od 1. storočia pred Kr. tu začal stavebný rozmach, svoj dom si tu dal postaviť aj Caesar (100 pred n. l.-44 pred n. l.). Za cisárstva vyrástli na Martovom poli viaceré významné stavby (Augustovo mauzóleum, Pantheón, Ara Pacis Augustae, chrámy Isidy a Serapea, divadlá: Balbove, Pompeiove a Marcellove, Agrippova hrobka a Agrippove kúpele, stĺporadia – 15 z 25 portikov je práve tu, a i.).