= zlatá stredná cesta
(Horatius Carmina II, 10, 5-8)
Základom ľudského šťastia je podľa Horatia život v medziach daných ľudskou prirodzenosťou, lebo všetko má svoju mieru a svoje hranice (est modus in rebus, sunt denique fines; porov. Sat. I, 1, 106). Terčom jeho satirickej kritiky sa stáva všetko, čo vybočuje z týchto prirodzených hraníc, ako je chorobná túžba po majetku, sexuálna neviazanosť, ktorá ústí do cudzoložstva, či nerozumná poverčivosť. Človek by sa mal podľa neho držať zlatej strednej cesty (aurea mediocritas) a podobným excesom, ktoré ho pripravujú o vnútorný pokoj, sa vyhýbať.