dychový hudobný nástroj. Zhotovoval sa v tvare trubičky z trstiny, kosti, z dreva i kovu. Mal dĺžku 30 - 50 cm. V náhubku mal dva tenké trstinové, neskôr kovové, plátky (jazýčky). Ich chvením vznikal tón. Na povrchu mal štyri hmatové otvory, zo spodnej strabny piaty. Hoci sa vyskytovala aj jednotrúbková píšťala (monaulos), najrozšírenejší bol aulos dvojitý, teda z dvoch rovnako alebo nerovnako dlhých píšťal. V tomto prípade bola pravá píšťala dlhšia a mala hlbší tón. Aulos v tejto podobe sa nedal prelaďovať do inej tóniny, preto musel mať hráč poruke niekoľko aulov.
Tento nedostatok odstránil Pronomos. Vynašiel aulos, na ktorom bolo možné hrať vo všetkých tóninách. Rozšíril počet otvorov, navliekol na aulos kovové krúžky s otvormi a ich posúvaním, pri ktorom sa niektoré otvory zakrývali, iné otvárali, vznikali potrebné tóny rôznych tónin.
Svojím perenikavým zvukom aulos zodpovedal vzrušenému rázu kultu boha Dionýza. Bol sprievodným nástrojom dithyrambu a dramatickej poézie, tiež orgiastických kultov, povzbudzoval pri športových a pracovných výkonoch.
Pozri aj www.archeologienadosah.cz/clanky/recke-dechove-hudebni-nastroje-0