Hádés (lat. Pluto)

 
    Hádés, boh podsvetia, bol synom  Titana Krona a jeho manželky Rheie. Meno Hádés znamená „Neviditeľný“, „Robiaci neviditeľným“. Na jednej starej vázovej maľbe je vyobrazený spolu s bratmi so symbolmi ich moci: Zeus s bleskom, Poseidón s trojzubcom a Hádés s naspäť obrátenou hlavou.  Na tohto strašného boha smrti, ktorý všetko živé sprevádza zo sveta, robí neviditeľným, sa totiž nedalo pozrieť. Preto i pri obetovaní podsvetným božstvám musel človek odvrátiť hlavu.
    Bol najstarším z Kronových synov a so svojimi bratmi Diom a Poseidónom tvoril trojicu najvyšších bohov gréckeho panteónu. Mal pochmúrnu a neústupnú povahu. Bol všetkými nenávidený. Nemali ho radi ani bohovia, hoci nepáchal bezprávie ani zlo. Vyslovenie jeho mena prinášalo nešťastie. Bol označovaný aj eufemizmom Plutos alebo Pluton, čo znamená boháč, lebo ako pán zeme vlastnil nerastné bohatstvo a riadil úrodnosť pôdy.

    Jeho ríša bola hrozná. Skrývala sa v hlbinách zeme a nikdy do nej neprenikol lúč slnečného svetla. Tieklo cez ňu 5 riek, ktoré tvorili aj jej hranice. Ako bola táto ríša rozdelená, ľudia presne nevedeli, lebo nik zo smrteľníkov sa z nej nedostal živý, aby mohol podať svedectvo. Duchovia mŕtvych sa dostávali do Hádovej ríše cez trhliny v zemi a temné priepasti. Podľa Homéra bol vchod do podsvetia na najvzdialenejšom západe, kam už nedopadali lúče slnka. Vstupnú bránu do podsvetia strážil trojhlavý pes Kerberos s hadmi na šiji. Prichádzajúcich ochotne púšťal, ale von nepustil už nikoho. Z brány viedla cesta k vodám Stygy a Acherontu, cez ktoré prevážal mŕtvych nevľúdny starec Charón. Prevážal iba do podsvetia a za túto službu mu mŕtvi museli zaplatiť. Z Charónovej bárky putoval každý pred Hádov trón, kde sa zodpovedal pred trojicou sudcov zomrelých.

    Hádés svoju ríšu zvyčajne neopúšťal. Kedysi za slobodna sa z nej vypravil, aby uniesol Diovu a Démétrinu dcéru Koré – Persefonu a oženil sa s ňou. Niekedy odchádzal do rady bohov na Olymp.

    Patril medzi najstarších gréckych bohov. Hoci bol neúprosný, ľudia mu stavali svätyne a chrámy. Najznámejší stál v Eleuzíne pred jaskyňou, cez ktorú vraj uniesol Persefonu do podsvetia. Z obetných zvierat mal najradšej čierne ovce. Jeho posvätným stromom bol cyprus a posvätným kvetom narcis.

Antickí umelci zobrazovali Háda podobne ako jeho brata Dia. Dávali mu však zachmúrenú tvár a strapaté vlasy, ktoré mu padali do čela.

 

Použitá literatúra:

Kerényi, Karl: Mytologie Řeků I. Příběhy bohů a lidí. Praha: OIKOYMENH 1996. 247 s.  ISBN 80-86005-14-3

Zamarovský, Vojtech: Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava: Mladé letá 1980. 2. dopl. vyd. 487 s.